Go green, save lives!
Uveřejněno dne 31 října 2013 000 11:17
Myslím, že nikomu netreba veľmi pripomínať, že zelená propaganda a ochrana prírody sú obrovské terno západnej kultúry. Zo všetkých strán sa na nás rútia elektroautmobily, úsporné žiarivky či recyklovateľné plasty. Dokonca som už videl na predaj aj adaptér do zásuviek, ktorý spoľahlivo odfiltruje elektrinu vyrobenú v atómových elektrárňach a pomáha tak chrániť to najcennejšie čo máte – zdravie Vaše a zdravie Vašich detí.
No nie je to však len privátny sektor, ktorý ma záujem držať svojich zákazníkov pri živote. Naše dobro a zdravie je taktiež jednou z najväčších priorít aj pre nami volených zástupcov v radách domácich či európskych politikov. Tí podstupujú každý deň radu neľahkých rozhodnutí, ktoré majú zachrániť čo i len jeden ľudský život aj keď sa často vo svojom úsilí nestretávajú s náležitým obdivom, ale práve naopak – kritikou.
Tú si napríklad vysluhujú pravidelne z rád nafúkaných vedcov a výskumníkov, ktorí im veľmi radi zo svojich stoličiek (ktoré sú umiestnené úplne mimo realitu a záujmy bežného občana) dohovárajú aké kroky by mali podnikať pre to aby sa zlepšila životná úroveň ich voličov. Príklad takejto kritiky, na ktorý sa dnes pozriem je jedna z najobludnejších a najzákernejších vecí, ktoré kedy ľudský um kedy vymyslel – atómové elektrárne. Tie sa páni z jadrových inštitútov a akadémie vied snažia dlhodobo presadiť aj keď všetci vieme, že táto myšlienka nie je zlučiteľná so životom na tejto planéte. A keďže páni vedátori odmietajú vidieť všetko to utrpenie, plač a mutácie, ktoré spôsobila napr. nehoda vo Fukušime (a ktoré by sme rozhodne v našej krásnej Európe vidieť nikdy nechceli) rozhodol som sa spísať pár čísel a faktov, ktoré do celej situácie vnesú svetlo obom stranám.
Jedným z nepopierateľných faktorov, ktorý ovplyvňuje životy všetkých z nás je zmena svetovej klímy spôsobená spaľovaním fosílnych palív. Keby sme sa rozhodli dať znečisťovaniu voľný a neregulovaný priebeh mohli by sa teplotné zmeny a emisie stať katastrofickými ako pre prírodné ekosystémy tak pre ľudskú populáciu. Ruka v ruke s týmto tvrdením ide fakt, že v poslednom desaťročí sa stalo znečistenie ovzdušia príčinou smrti asi jedného miliónu ľudí. (presnejšie údaje nájdete na: http://apps.who.int/gho/data/node.main.156) Ak chceme tomuto trendu zabrániť je veľmi dôležité uvedomiť si spôsoby efektívnejšieho riadenia energetiky a presadzovať riešenia, ktoré vo finále zminimalizujú tvorbu CO2 na prípustnú mieru a nepriamo tak povedú k ochrane mnohých ľudských životov.
Pozitívny dopad jadrových elektrární na celosvetové znižovanie tvorby skleníkových plynov (ďalej GHG) bol dokázaný mnohokrát. Počet ľudí, ktorým jadrová energia zachránila život je však ešte zaujímavejší údaj. Aby sme mohli tento počet objektívne zhodnotiť prerátame si počet úmrtí a emisných faktorov vzhľadom na produkciu elektrickej energie jednotlivými typmi elektrární. Taktiež sa pozrieme na to ako by to vyzeralo keby bola elektrina vyrobená jadrovými elektrárňami v rokoch 1971 – 2009 vyrobená spaľovaním a uhlia a zemného plynu.
V rokoch 1971 – 2009 bolo 15% svetovej energie vyrobených jadrovými elektrárňami, spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu je zodpovedných za 40%, 20% a 6% produkcie. Z obnoviteľných zdrojov sme získali 16% z vodných a 2% z iných ako vodných. (obrázok 1 zobrazuje vývoj množstva vyrobenej svetovej energie. Na osi Y je množstvo vyrobenej elektriny v 1000 terawatthodnách, os X zobrazuje rok). Aby sme vedeli zhodnotiť koľko úmrtí pôsobí výroba energie musíme do úvahy zobrať všetky faktory zahŕňajúce ťažbu, transport a spracovanie surovín. Patria tam však aj úmrtia spôsobené pri ničení odpadov vzniknutých pri produkcii a transporte energie.
Odhadovaný počet úmrtí a produkciu emisií na elektrickú jednotku pre jednotlivé zdroje energií môžeme vidieť v nasledujúcej tabuľke:
Najväčšími producentmi CO2 sú Čína, USA, India, Rusko a Japonsko, ktoré sú do roku 2009 zodpovedné za 56% svetového GHG. Za predpokladu, že by žiadna energia v týchto krajinách nebola vyrobená z jadra zvýšil by sa počet úmrtí (prepočítaný podľa priemerných údajov uvedených vyššie) nasledovne:
Čína: 0,04 mil.
Európa: 0,67 mil.
USA: 0,58 mil.
India: 0,008 mil.
Rusko: 0,18 mil.
Japonsko: 0,16
Ak prirátame k týmto číslam zvyšok sveta dostaneme sa na číslo 1,84 milióna úmrtí, ktorým sa predišlo vďaka použitiu jadrovej energie. V priemere dostávame 76 000 zachránených ľudských životov ročne v rokoch 2000 – 2009. V Nemecku (Mekke ekozmrdov, ktorí by radi zrušili všetky reaktory do roku 2022) zachránila jadrová energia 117 000 životov od roku 1971. Počet svetových úmrtí spôsobených jadrovou elektrinou na celom svete je len 4900 s tým, že smrteľnou dávkou radiáciou boli ľudia zasiahnutý iba pri jednej z troch najväčších svetových katastrof (Černobyl, Three Mile Island a Fukušima Daiichi). Vo svete síce môžeme už teraz pozorovať trend výmeny uhlia za zemný plyn (ktorý je násobne efektívnejší a zároveň jeho zásoby sú stále obrovské). Stále to však nie je palivo, ktoré je dostatočné čisté a efektívne pre rastúci dopyt (potávku) energie vo svete. Plyn má skvelý potenciál ako akési „tranzitné“ palivo medzi érou súčasnou a érou čistej energie. Pri jeho masovom nasadzovaní však treba brať na zreteľ, že energetická infraštruktúra má obyčajne životnosť desiatky rokov a ak už teraz hlboko zakoreníme tento spôsob výroby energie v budúcnosti sa ho len veľmi ťažko zbavíme. Rozsiahle nasadenie plynových elektrární by síce malo pozitívny vplyv na priemerný počet úmrtí avšak problém s množstvom emisií by zostal takmer nezmenený. Je totiž pravdepodobné, že vzhľadom na hojnosť uhlia by sa nakoniec všetci uchýlili na spaľovanie syntetického zemného plynu vyrobeného z uhlia, ktorý má ešte horší pomer GHG na GWh ako uhlie. Problém znečisteného ovzdušia a zničených ekosystémov by sa tak ešte zhoršil.
Vo výsledku je myslím jasné, že ak niekto v blízkej dobe nepríde s nejakým zázračným riešením na poli obnoviteľnej energie je v našom najlepšom záujme podporovať jadrovú energiu a nie sa ju snažiť viac a viac obmedzovať ako to má v pláne väčšina svetových mocností. Aj v prípade, že by sa nejakým zázrakom podarilo znížiť množstvo úmrtí spôsobených s ťažbou a spracovaním uhlia stále ostáva fakt, že jadro je v produkcii GHG 9krát efektívnejšie ako plyn a 16krát efektívnejšie ako uhlie.(údaje získané z publikácií NASA, Prevented mortality and greenhouse gas emissions from historical and projected nuclear power, Kharecha, P.A., and J.E. Hansen, (2013), http://pubs.giss.nasa.gov/abs/kh05000e.html)
Keď už sme teda v tej ére zachraňovania každého ľudského života prečo sa nerozhodnúť pre niečo čo bude mať rozsiahly kladný vplyv na budúcnosť prírody i ľudí. Atómová energia dokáže znížiť náklady na výrobu energie a zároveň vylepšiť naše ovzdušie. Prečo sa miesto nej teda stále dotujú neefektívne svetelné elektrárne a jej samotný koncept je démonizovaný? Možnože to naše zdravie nakoniec pre tých našich volených zástupcov nie je až také dôležité ako to oni s radosťou tvrdia. A možno byť zelený niekedy znamená presný opak toho čo sa dnes ako zelené prezentuje.
